Preklady bulharčiny

Áno je nie a nie je áno. Vitajte v Bulharsku

Boli ste už niekedy v Bulharsku?
Alebo sa doň ešte len chystáte?

Či už bulharčinu ovládate alebo nie, jedno je isté – prvú vec, ktorú sa musíte naučiť, je rozlíšiť, čo je „áno“ a čo „nie“.

Predstavte si, že sa v Bulharsku stratíte a po bulharsky neviete ani „f“. Zrazu naďabíte na živú dušu, ktorej sa opýtate – rukami-nohami – či vám pomôže. A  on vám kývne hlavou, že „nie“. Možno by ste sa už ďalej ani nesnažili o ďalšiu „konverzáciu“. Možno by ste si povedali: kde to vlastne som? Čo sú to za ľudia, ktorí mi nechcú ani pomôcť? Možno by ste všetkých Bulharov jedným šmahom hodili do jedného vreca s tvrdením, že sú totálne neochotní, ba až arogantní. Opak je však pravdou. A to by malo byť národným heslom Bulharska. Nie tu totiž znamená áno.

Jedným z najznámejších znakov bulharského jazyka je vyjadrenie súhlasu. Hlavne v neverbálnej komunikácii. Kývnutie hlavou, ktoré všade vo svete znamená súhlas, v Bulharsku znamená nesúhlas a naopak. Domnienok o tom, prečo to takto v tejto krajine funguje, je niekoľko.

Niektorí jazykovedci tvrdia, že Bulhari prevzali toto vyjadrenie od Grékov. Áno sa totiž v gréčtine povie „né“. Ktovie, možno je to pravda alebo iba fáma, ktorá sa medzi Bulharmi traduje. Iná teória hovorí, že za čias tureckých okupácií chceli Bulhari Turkov zneistiť a priviesť ich do pomykova. Preto sa  rozhodli, že budú svoj súhlas vyjadrovať opačne. O úspešnosti tejto taktiky nemáme bližšie informácie. Tak alebo onak, dôležité je, aby ste sa v Bulharsku  nedostali do maléru vďaka tomuto originálnemu gestu.

Medzi jazykovedcami a používateľmi bulharského jazyka sa často premieľa teória, ktorá tvrdí, že bulharčina je najťažší spomedzi slovanských jazykov. Ani nie tak z pohľadu písma ako zrozumiteľnosti. Existuje mnoho kritérií, na základe ktorých možno tieto teórie potvrdiť. Isté však je, že rovnako ako aj pri  iných slovanských jazykoch, aj pri tomto dokážeme porozumieť našim balkánskym bratom.

Ak patríte medzi skôr narodených, bulharské písmo, nápisy, značky a rôzne texty pre vás nebudú problémom. Naopak tí, ktorí sa už v škole nemuseli učiť ruštinu a azbuku, majú v Bulharsku problém. V Bulharsku sa totiž píše v azbuke, aj keď pôvodné písmo bola hlaholika. Tá bola od začiatku 9. storočia  postupne nahradená cyrilikou. Podľa dostupných údajov bola posledná reforma bulharského pravopisu v roku 1945, ktorá upravila pôvodnú cyriliku do súčasnej podoby bulharskej azbuky.

Slovanská reč vzdialená

Bulharčina je indoeurópsky jazyk, ktorý patrí do južnej vetvy slovanských jazykov. Prešiel veľmi zložitým vývojom, ktorý sa asi najviac vzdialil ostatným typom slovanského jazyka. Toto vzdialenie má na svedomí fakt, že Bulhari pochádzali z národov strednej Ázie, ktorých jazyk bol prirodzene odlišný od tých slovanských. Veľa spoločného má s románskymi jazykmi, s ktorými susedí – rumunčina, albánčina a gréčtina. Používa a preberá slová z gréčtiny, turečtiny a  ruštiny.

Zaujímavosťou je, že niektoré slová boli pod vplyvom bývalého komunistického režimu umelo prevzaté z ruštiny, a to v záujme eliminácie zaužívaných tureckých slov. Prakticky sa tieto slová takmer nevyužívajú a sú dostupné predovšetkým v prekladových slovníkoch.

V bulharskom jazyku existuje iba šesť samohlások (v slovenčine je ich trinásť). Bulharčina nemá skloňovanie, dlhé samohlásky, dvojhlásky ani slabikotvorné spoluhlásky (r, ŕ, l, ĺ). Rovnako jej chýba aj neurčitok – infinitív. Tieto informácie nám prinášajú poznanie, že nie je jazyk ako jazyk. No a takisto nie je  slovančina ako slovančina.

Ale čo poviete na bulharčinu?
Áno alebo nie