Prvý rozdiel medzi úradným a neúradným prekladom je zrejmý už na prvý pohľad. Úradný preklad je vytlačený a a previazaný trikolórou a odovzdáme vám ho do rúk. S neúradným prekladom sa bežne stretávate, keď si čítate etiketu výrobku v drogérii alebo titulky filmu na streamovacej platforme či v kine.
Často sa stretávame s tým, že klienti, ktorí si objednávajú preklad prvýkrát alebo nepravidelne, majú pocit, že pre ich dôležité texty alebo obchodno-marketingový obsah bude najlepšie, keď budú preložené „úradne“ alebo „s pečiatkou“.
Aké texty je vhodné prekladať „s pečiatkou“ a prečo je lepšie obchodno-marketingový text na web či návod na použitie ultrazvukového prístroja pre lekárov preložiť „neúradne“?
Rozdielov medzi úradným a neúradným prekladom je však viac.
Na rozlíšenie rozličných typov prekladov v texte používame názvy „úradný preklad“ a „neúradný preklad“. Slovenská legislatíva pozná len termín „preklad“ a prekladateľ, bez prídavného mena „úradný“, „súdny“, „súdno-znalecký“ či „overený“ preklad alebo „úradný“ prekladateľ.
4 základné rozdiely medzi úradným a neúradným prekladom
Rozdiel č. 1: Kto text prekladá
Podľa slovenských právnych predpisov môžu úradný preklad vyhotoviť len osoby zapísané v zozname Znalcov, tlmočníkov a prekladateľov Ministerstva spravodlivosti SR. Prekladatelia, ktorí chcú byť v tomto zozname zapísaní, čiže chcú mať oprávnenie vyhotovovať úradné preklady, musia zložiť odborné skúšky a preukázať dostatočnú prax, prípadne preukázať, že na takúto činnosť majú oprávnenie v niektorom z členských štátov Európskej únie.
Neúradné preklady vyhotovujú profesionálni prekladatelia alebo strojové prekladače, umelá inteligencia atď. Nie sú menovaní žiadnou inštitúciou, ale na Slovensku, ako v jednej z mála krajín EÚ, je prekladateľská živnosť viazaná, tzn. že si ju môžu otvoriť len osoby, ktoré majú potrebné vzdelanie alebo prax.
S výnimkou strojových prekladačov by však vo všeobecnosti nemal prekladať niekto, kto „len ovláda cudzí jazyk“. My v spoločnosti Otago si kvalifikáciu a kvalitu práce každého prekladateľa dôsledne overujeme, ani viazaná živnosť pre nás nie je dostatočnou zárukou. Zisťujeme najmä to, aké majú prekladatelia predchádzajúce skúsenosti, na aké oblasti prekladu sa zameriavajú, či vedia používať softvérové nástroje a tiež testujeme ich jazykové zručnosti v materinskom aj cudzom jazyku.
Rozdiel č. 2: Forma prekladu
Podobu úradného prekladu určuje zákon. Obvykle ho dostanete do rúk ako zväzok strán, ktorý obsahuje: titulnú stranu so základnými informáciami o preklade, originálny dokument, jeho preklad a vyhlásenie prekladateľa, tzv. prekladateľskú doložku. Celý zväzok je previazaný trojfarebnou stužkou – trikolórou.
Úradný preklad je možné zviazať s originálom prekladaného dokumentu, jeho notársky overenou kópiou alebo s obyčajnou kópiou, podľa použitia a situácie. V súčasnosti je možné pripraviť aj elektronický úradný preklad so zaručeným elektronickým podpisom, najčastejšie sa s ním ale stále stretávame v tlačenej podobe.
Neúradný preklad obvykle existuje len virtuálne v takom formáte, ktorý si zvolí klient, napr. Word, Excel, PowerPoint, PDF či v iných. Text je možné upravovať a meniť podľa požiadaviek klienta. Nenájdete v ňom žiadne vyhlásenia osôb, ktoré na ňom pracovali, podpisy či pečiatky. V katalógu či návode na použitie by to ani nebolo vhodné.
Ďalší rozdiel medzi úradným a neúradným prekladom je, že na neúradnom preklade môže okrem prekladateľov pracovať aj viac osôb, ako sú revízori či korektori. Dokonca podľa medzinárodnej normy o prekladateľských službách ISO 17100 by mal každý preložený text ešte skontrolovať aspoň jeden lingvista.
Rozdiel č. 3: Použitie prekladu
Už na základe názvu je jasné, že úradný preklad sa používa v styku s úradmi, napr. na matrike, súde, ale aj na vysokej škole a pod. Nižšie nájdete niekoľko príkladov z praxe, keď môžete potrebovať úradný preklad listín a dokumentov:
- zamestnanie zahraničného zamestnanca,
- založenie spoločnosti so zahraničným štatutárom,
- zmena zahraničného konateľa,
- zápis zahraničnej spoločnosti do Zoznamu hospodárskych subjektov ÚVO,
- splnomocnenie osoby na konanie v zahraničí,
- otvorenie pobočky v zahraničí,
- kúpa auta zo zahraničia,
- štúdium na zahraničnej vysokej škole.
Obvykle sa takto prekladajú výpisy z obchodného registra, výpis z registra trestov, daňové priznania, zmluvy či faktúry. Ak ako firma robíte podanie elektronicky, môžete využiť elektronický úradný preklad so zaručeným elektronickým podpisom.
Neúradné preklady paradoxne tvoria väčšinu celého objemu prekladov. Využívajú sa pri širokej škále textov, napríklad:
- webové stránky,
- audítorské správy,
- technické správy,
- zmluvná dokumentácia,
- návody na montáž, používanie alebo údržbu,
- lekárske správy,
- odborné články,
- katalógy rôznych produktov od kozmetiky až po tepelné čerpadlá,
- reklamné kampane,
- lokalizácia softvéru, titulkov k filmov, počítačových hier atď.
Rozdiel č. 4: Informácie potrebné na vyhotovenie prekladu
Ďalší rozdiel medzi úradným a neúradným prekladom je napríklad aj to, aké informácie od vás potrebujeme na ich realizáciu.
Predtým, ako si objednáte úradný preklad, vám položíme niekoľko otázok:
- Do akého jazyka sa má text preložiť?
- Do akého termínu preklad potrebujete?
- Forma prekladu: listinná (vytlačená) alebo elektronická so zaručeným elektronickým podpisom?
- Spôsob vyzdvihnutia prekladu – osobné prevzatie, doručenie poštou alebo kuriérom?
- Viazanie prekladu: prinesiete nám originál, notársky overenú kópiu alebo obyčajnú kópiu?
Keď si budete objednávať neúradný preklad, bude nás zaujímať toto:
- Do akého jazyka alebo jazykov potrebujete text preložiť?
- Dokedy potrebujete mať preklad hotový?
- Ako budete preklad ďalej používať, aký bude mať dosah, koľko čitateľov a pod.?
- Prajete si dodržať špecifickú terminológiu, formát súborov alebo máte iné požiadavky?
Potrebujete pomôcť pri rozhodovaní, ktorá služba by pre vás bola vhodnejšia? Neváhajte nás kontaktovať.
